reklama

Zbytočná robota za vyhodené peniaze

Tri dni sme boli skoro non-stop v úzkom prechode medzi dvomi sídliskami. Takom, ktorý pri vstupe zdobí tabuľa „Prechod na vlastné riziko.“ Robili sme, čo sme mohli, aby ten kúsok Topoľčian vyzeral lepšie. Všetci sme to robili zadarmo. Ale niekto si prosto takú robotu neváži.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

„To robíte zbytočnú robotu, ja to nepotrebujem.“ prešiel okolo jeden pán, ktorý sa vehementne snažil dokázať, aby sme prestali skrášľovať a rekonštruovať oblasť, kadiaľ sa každý bál chodiť po tme. Veľmi sa ponáhľal domov a bolo mu za ťažko prejsť 150 metrov navyše. Odpovedal som, že už tretí deň makáme na tom, aby sa mu lepšie chodilo domov. Jediná vec, ktorú by sme priali, je, aby si ľudia vážili našu prácu. „Takúto robotu si ja nevážim a nikdy vážiť nebudem. Mesto to malo prerobiť, neviem, načo sa tu vy jebete.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Toto sú vyhodené peniaze“ dušoval sa iný starší pán. Povedali sme, že to nie sú jeho peniaze. Tak prečo ho to trápi? Prišiel k našej architekte Peti, sotil do nej a ponáhľal sa preč.

Tieto negatívne reakcie nás čím ďalej, tým viac odrádzali dokončiť to, čo sme začali. Mali sme chuť nechať to tak a nechať ľudí naďalej sa plahočiť odpadkami, špinou a škaredým priestorom. To, čo nám dodávalo silu pokračovať, boli, paradoxne, tiež ľudia. Ľudia, ktorí boli vďační, že sme sa rozhodli im pomôcť tak, ako to mesto nedokáže.

„Dobrý! Ja viem, že máte uzavretý prechod, len som prišla nakuknúť, ako pokračujete. Som si našla aj na Fejsbúku, že ako to vyzerá a teším sa. Ráno som videla, ako vám dotrhali tú pásku. No takých ľudí by som hnala! Musím už ísť, ale držím palce a ďakujeme.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Dojali ste ma, keď to tak musím povedať. Celý život som tadiaľto chodil, ešte s mojim synom som ho tu tlačil v kočíku hore brehom, vtedy tu ešte ani schody neboli. A teraz vidím, že tu prídu mladí ľudia robiť niečo pre mňa. Keď to tak musím povedať, je mi do plaču. Ale to od šťastia. Prajem vám veľa šťastia do života.“ a pri odchode stihol presvedčiť suseda, aby si nadišiel 150 metrov.

Tento pán a jeho slzy mi dodali chuť do práce. Pre takýchto ľudí je radosť robiť a pre takýchto ľudí má zmysel robiť nejakú robotu navyše. A zadarmo.

S kamarátmi z ICMka, Nástupišťa 1-12 a dvomi architektmi z STU - Peťou Palušovou a Peťom Višňovským - sme pracovali na projekte Rozchoďme si mesto. Rozchodili sme jeden malý prechod medzi sídliskami a chystáme sa na väčšie priestory. Mám rád, keď môžem na niečo ukázať prstom a povedať „Bol som pri tom“. Mám rád, keď vidím radosť v očiach ľudí, pre ktorých to robím. Mám rád, keď niečo robíme pre Topoľčany spolu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Len jedinú vec by som chcel. Ak sa ponáhľate na vlak, choďte z domu prosím o 5 minút skôr :)

Ladislav Macko, gymnazista a dobrovoľník

ICM Topoľčany

ICM Topoľčany

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mimovládna organizácia/zážitková agentúra/dobrovoľnícka základňa. Píše za nás Braňo. facebook.com/icmtopolcany twitter.com/ICMTopolcany Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu