Ako sa do podchodu dostala veľryba?

Autor: ICM Topoľčany | 1.7.2012 o 9:15 | (upravené 1.7.2012 o 13:02) Karma článku: 7,07 | Prečítané:  570x

Raz sme sa vybrali dať doporiadku podchod, ktorý chátral odvtedy, čo ho postavili. V sobotu a dobrovoľne, za dobrý pocit - ako to už my zvykneme. Ale bolo to niečím výnimočné. Poznáme tajomstvo o tej veľrybe, ktorá tam odvtedy dýcha tesne pod hladinou.

Že sme blázni, to už viete. Je však v Topoľčanoch ešte jedna partička bláznov a títo dávajú v našom meste priestor súčasnej kultúre. Organizujú koncerty nezávislých umelcov, vystavujú tvorbu mladých maliarov, spisovateľov... Všetko to robia pod náštupišťom 1-12 na autobusovej stanice. Underground doslova a do písmena :)

Teraz sa rozhodli nechať Ota Hudeca, aby namaľoval v našom podchode veľrybu. Na to, aby mohla veľryba slobodne plávať, však bolo treba podchod máličko poupratovať. Totiž, ak by sa jej tam nepáčilo a ponorila by sa, znamenalo by to katastrofu – na chrbte totiž nesie reliéf Topoľčian.

Táto vec nám prišla ako super nápad, tak sme sa s Nástupišťom dohodli, že im prídeme pomôcť. Každá ruka predsa dobrá! A viete, čo je na tom najlepšie? Že teraz kedykoľvek ideme podchodom, môžeme si povedať: „Ha! To ja som tu pomáhal/a spríjemniť cestu podchodom tisíckam ľudí.“

Tu sú autentické výpovede našich dobrovoľníčok. Vlaďa to vidí takto:

„Z akcie mám pocit, že som mohla s niečím pomôcť - tak ako vždy pri podobných akciách. Ten super pocit zo samej seba, keď viem, že namiesto sedenia doma a surfovaní po internete som spravila niečo dobré a pekné.

Uvidia to ľudia a budú si hovoriť, že konečne sa niečo upravilo a ja si budem hovoriť, že sa to upravilo aj mojou zásluhou. Takisto som prežila deň so skvelými ľuďmi, ktorých mám rada. Pri práci sme sa smiali, zabávali a som rada, že som tam s nimi mohla byť.“

Saša:

„Keď som kráčala cez celé mesto k Nástupišťu 1-12 hovorila som si, že to bude nuda, nikoho tam nebudem poznať... Prišla som, hneď som zbadala kamarátov z ICM Topoľčany a aj to, že už frčia na plné obrátky. „S čím pomôžem?“

Paja mi okamžite odpovedala ukázaním prstom na pásky, ktoré mám prelepiť na druhé dvere, pretože ich pôjdeme maľovať. Fajn, pásku som odlepila, preniesla na druhú stranu a nalepila na dvere, samozrejme na krivo. Prvá fotka, zoznámenie s novými ľuďmi, zábava z maľovania. Pracovný úraz. Prestávka, oddych, voda, jedlo. Smiech.

Tak ubiehali hodiny a boli sme s našou prácou pri konci. Páčilo sa mi to a hreje ma pri srdci, že som tým milým ľuďom z Nástupištia mohla pomôcť. Aj toto je spôsob, ako prežiť skvelý deň. Aj preto som dobrovoľníčka.“

Ak pôjde všetko ako má, mala by jeden z nikdy nespustených eskalátorov nahradiť obrovská funkčná šmykľavka. Keď pôjdete podchodom, spomeňte si prosím na Nástupište 1-12, na Ota, ktorý je zbytočne skromný a trošku aj na nás. Ďakujeme za každú pozitívnu myšlienku :)

Pozrite si fotky. Čo na to hovoríte? Videli ste už náš nový podchod? Páči sa vám? Napíšte nám do komentárov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?